Starí ľudia zo Zuberca boli peknej urastenej postavy. Správali sa pokojne. Boli to ľudia statoční, zdraví a veselí. Ich dobrá povaha bola odrazom krásneho a veľkolepého prírodného prostredia. Divé a tajomné zákutia prírody, ako aj prírodné živly, ovplyvňovali ich obrazotvornosť. Vybájili si množstvo nadprirodzených bytostí, ktorými živili svoju fantáziu. Zriedka sa našiel človek, aby ho aspoň raz v živote nestrašilo. Niektorých s bujnejšou fantáziou strašilo neustále.
Domy vôbec nezamykali. Vždy ich mali otvorené pre pocestných. Praktický život podriaďovali hlbokej viere v Boha. Ich konanie bolo v súlade s božími prikázaniami. Proti besniacim prírodným živlom sa chránili modlitbami, hromničnými sviečkami a svätenou vodou.
Osobitné postavenie mal v obci šoltýs a neskoršie volený richtár. On riadil celospoločenské práce, rozdeľoval výnosy zo spoločných hôr a riešil menšie spory medzi občanmi. Mal obrovskú autoritu. U neho sa hlásieval aj ďalší významný, nočný vartáš. Posedel si, zapiekol fajku a porozprával s domácimi. Keď v dome zadriemali, nemali chuť do reči, vartáš pomaly a potichu odišiel.
Od konca 18. storočia ďalšiu významnú funkciu v obci mal notáriuš. Vedel písať a viedol obecný protokol. K obecnej samospráve ešte patrili boženíci, ako reprezentanti ralí, a obecní hájnici.
Ľudové oblečenie bolo pomerne jednoduché, ale účelné. Driečne postavy mládencov a dievčat sa v krojoch pekne vynímali. Chlapi nosili okystkované a olampášované súkenné nohavice a kožušteky, alebo haleny. Na hlavách nosili široké klobúky, alebo povestné zuberské baranice. Dvievčatá mali jednofarebné sukne a kabáty, alebo kožušteky. Spodná bielizeň bola z krásne vybieleného plátna.
Veľký rozvoj dosiahla v Zuberci aj rastlinoliečba. V tomto liečebnom umení vynikali viaceré staré a múdre ženy. Rastlinami liečili ľudí aj zvieratá. Používali rastlinné odvary a korene vysokohorských rastlín.
Hory boli plné divej zveri. Veľmi veľa bolo medveďov a vlkov, s ktorými zažili ľudia veľa nepríjemných príhod. Vlci im liezli do dvorov a odnášali drobné zvieratá. Vo svorkách napádali aj dobytok. Podarilo sa ich vyhubiť až štátom predpísanou strichnínovou akciou, v poslednej tretine minulého storočia.
Dievčatá v starých časoch zem nededili, ale len chlapci. Týmto zvykom bolo spoločenské postavenie žien veľmi obmedzené. Muži nadobúdali absolútnu moc v rodinách, ktorá vyúsťovala niekedy až do tyranie.
Za najskúsenejšieho občana Zuberca považovali starí ľudia Ondreja Hrnčára. Bol zo Zuberčanov prvý, ktorý išiel za prácou do Ameriky. Odtiaľ sa šťastne vrátil. Prišiel pekne pansky oblečený a priniesol 500 zlatých v hotovosti. Doniesol vraj tiež trojakú morskú vodu, ktorú bolo možné použiť na rôzne liečebné účely.
Pochmúrnosť prírody, strašidelné a rozoklané vrchy, hlboké a tmavé lesy a močariny podroháčskych vrchovísk, boli zdrojom vzniku rôznych bájí o nadprirodzených bytostiach. Špecialitou Roháčov boli bohynky. Boli to niekedy škaredé a niekedy mimoriadne pekné ženy a nadpriemerne vyvinutým poprsím. Bohynky sídlili v Žabom pliesku pri Zverovke. Vyznačovali sa krádežami ľudských bytostí a výmenou detí. V nestráženej chvíli vymieňali mrňavé a neduživé bohynčatá za zdravé a pekné deti. Raz vraj ukradli mladú ženu a držali ju v zajatí na Zverovke. Musela im pridájať a opatrovať deti. Raz ju zbadal nejaký pocestný, ako prala v pliesku pri Zverovke šaty. Žena ho poprosila, aby odovzdal odkaz pre jej muža. Ten jej mal v dohodnutý čas doniesť vajcia od čiernej kury a vrecúško maku. Ona vraj využije neprítomnosť bohyniek a utečie. Vajcia od čiernej kury mali zabaviť bohynčatá, aby sa nerozrevali hneď po odchode opatrovníčky. Keď bohynky zbadajú jej útek, budú ju prenasledovať, ale ona sa zachráni sypaním maku po svojich stopách. Bohynky ho budú musieť pozbierať a tým sa zdržia. Jej muž však zabudol čo má doniesť a tým zmaril jedinú možnosť na záchranu vlastnej ženy. Viac ju nikto nevidel. Bohynky ju utrápili k smrti. V Habovke vraj chytili bohynku pri krádeži čižiem. V chvate si navliekla jednu čižmu na obidve nohy a tak sa zamotala, že nevládala ujsť. Domáci ju poriadne zbili a odvtedy sa bohynky v dedine neukázali. V Zuberci si zvykli bohynky kradnúť deti. V jednom dome bohynka pri vyťahovaní dieťaťa z kolísky, kolísku prevrhla. Na vzniknutý lomoz sa domáce ženy prebudili a bohynku chytili. Poviazali ju do povrazov a priviazali k stolu. Keď bohynka dlho neprichádzala domov, do Žabieho plieska, prišiel po ňu jej muž. Oslovoval ju menom Runa a volal ju, aby išla domov, pretože im malé deti plačú od hladu. Domáce ženy to počuli a začali vykresávať oheň aby rozsvietili. Kým sa im to podarilo, bohynka Runa prehrýzla povraz a utiekla. Od tých čias aj v Zuberci mali od bohyniek pokoj. S príchodom nových čias sa zo Zverovky odsťahovali úplne.
Čerpané z knihy Pod Roháčom žijem…. ZUBEREC, ktorú vydal Obecný úrad v Zuberci
I. Kuchtiak – K. Maťkuliak