Ľudové staviteľstvo

V súčasnosti sa v Zuberci zachovali len posledné zvyšky ľudového staviteľstva. Je charakterizované polohou obce, zložením usadlostí, stavebným materiálom, konštrukciou druhov stavieb, tvarom strechy a krytinou, dispozíciou domu, vykurovacím zariadením a pod.

Obytné a hospodárske stavby Zuberca boli zoradené do potočného radového sídelného typu. Usadlosti predstavovali spojenie obytného domu a hospodárskej budovy do pravého uhla na otvorenom dvore. Základným stavebným materiálom bolo drevo a neskoršie aj kameň. Zrubový dom mal čisté konštrukčné zákonitosti: dimenzie driev v stenovej štruktúre, cit pre mieru pevnosti a nosnosti dreva, ako aj jeho opracovania, zmysel pre proporciu, vonkajšiu výzdobu, zručnosť v spájaní dreva a pod. Strechy boli sedlové so strmými strešnými rovinami. Štít bol malý, ukončený hálkou a nadstavcom. Ostrešie malo 6 a viac radov šindľov. Krov bol položený na masíve, pred úroveň steny vysunuté platvy. Dom bol neomietnutý, orientovaný s dvoma oknami v priečelí do ulice. Pôvodne bol dvojpriestorový a neskoršie trojpriestorový i štvorpriestorový. V izbe bola chlebová pec s ohniskom a kozubom. Neskôr sa otvor do pece obmuroval z kuchyne. V poslednej vývojovej etape sa pristavil v kuchyni k peci šporák. V izbe bola len samostatná hranolovitá pec v tvare kaplnky.

Na rozvoj ľudovej tvorivosti aj v staviteľstve vplývalo krásne a esteticky pôsobivé prírodné prostredie poriečia Studeného Potoka.
Stavitelia – náturisti pri stavbe domov uplatňovali stáročné stavebné techniky a praktiky. Stavebná činnosť sa postupne rozvíjala nielen pod vplyvom prírodných materiálov a materiálových podmienok, ale aj pod vplyvom všeobecného rozvoja remeselnej činnosti. Prví osadníci začali stavať ako samoukovia. Po čase sa však stali z nich zruční drevorubači – tesári a neskoršie roľníci – tesári.