Menu
Obec Zuberec
ObecZuberec

Historický vývoj a osídlenie podhoria Roháčov

Roháče a ich blízke okolie boli z hľadiska dávnej histórie a historickej geografie terra incognita. Nenašli sa nijaké písomnosti, ani pozostatky materiálnej kultúry, ktoré by svedčili o trvalom osídlení tohoto kraja v stredoveku alebo skôr.
Mohutné roháčske pralesy a horské bystriny si veky húdli svoju pieseň samoty. Len množstvo divej zveri oživovalo tieto nehostinné a divé kraje.
Ľadová doba modelovala reliéf vysokohorských dolín. Prírodné živly vytvorili z Roháčov miniatúrne veľhory, so všetkými krásami a zvláštnosťami, vtesnanými na malom priestore.
V histórii staroveku a stredoveku musíme Roháče, pre ich tajomnosť a splynulosť do celkového komplexu širšieho územného celku, zaradiť do Tatier.

Alexandrijský astronóm a zemepisec Klaudius Ptolemaios v mapke ku dielu Geografia spomína Tatry ako Karpatés. V mapke je vyznačený tzv. Ptolemaiov chodník zo Slovenska do Poľska, ktorý viedol územím Turca a Oravy.
Slovo Tatry sa v znení Triti prvýkrát spomína v odpise zakladacej listiny pražského arcibiskupstva. Týmto odpisom cisár Henrich IV. roku 1086 potvrdzuje platnosť nezachovaného dokumentu rovnakého znenia, ktorý vydal okolo roku 970 nemecký cisár
Otto I. Názov Tatry sa vyslovuje v tejto súvislosti:
– …usque ad montes, quibus nomen est Triti…- vo voľnom preklade: – … až po hory, ktorých názov je Tatry…-. Dnešný názov Tatry (Tatri) je prvýkrát spomínaný v Kosmasovej Českej kronike – Chronica Boemorum – z rokov 1119-1125 a v listine krakovského a sandomírskeho vojvodu Boleslava Hanblivého z roku 1255.
Po nemecky sa Tatry v staršej literatúre volali Schnee-Geburg, neskoršie Schneegebirge – Snežné pohorie. Po latinsky sa tatry volali Montes nivium. V prvej polovici 19.storočia sa volali tiež centrálnymi Karpatami.
Názov tatry sa ujal natrvalo až v druhej polovici 19. storočia.
Západné Tatry Liptáci po stáročia volali názvom Hole. V latinských listinách boli označované názvom Alpes. Švédsky botanik Göran Wahlenberg ich roku 1814 nazval Severnými liptovskými hoľami. Od polovice 19. storočia sa začínajú volať Liptovské hole. Na konci päťdesiatych rokov sú v literatúre uvádzané pod názvom Liptovské Tatry. V súčasnosti je už ustálený ich geografický názov na Západné Tatry. Týmto sa naša nomenklatúra pohoria zjednotila aj s nomenklatúrou poľskou v tvare Tatry Zachodnie.
Názov Roháče bola pôvodne pomenovaná časť Západných Tatier z oravskej (severnej) strany. Pomenovanie Roháčov je odvodené od dvoch vrcholov hlavného hrebeňa, ktoré sa pôvodne volali Roháč a Plačlivý Roháč. Roháč je rozoklaný na dva vrcholy. Starí poľovníci vyšší juhozápadný končiar volali Roháčom a nižší severovýchodný Šutou. Tieto názvy možno odvodiť od starého oravského pomenovania zvierat. Roháč je rohaté zviera a šutá je bezrohé zviera.
Terajší názov Roháča je ostrý Roháč a Plačlivého Roháča Plačlivé.
Z hľadiska praktickej turistiky do Roháčov zahrňujeme celú západnú časť Západných Tatier od sedla Pod Deravou po Hutianske sedlo.
V ďalšom popise sa obmedzíme na pôvodný historický celok Roháčov – na Roháče z oravskej strany. Osídlenie oblasti Roháčov sa začalo valaskou kolonizáciou. Dôkladnú kolonizačnú činnosť v týchto odľahlých končinách začali Thurzovci v druhej polovici XVI. Storočia. Predpokladá sa, že dovtedy tieto kraje boli poľovnými revírmi oravského hradu, resp. starej oravskej občiny Tvrdošína. Poľovalo sa hlavne na vysokú zver a na zubry, o čom svedčí názov obce Zuberec a hôľneho chrbta medzi Brestovou a Sivým vrchom, tiež pod názvom Zuberec.
Všetky obce pod Roháčmi – Habovky, Zuberec, Oravský Biely Potok a osada Bystrá (na území dnešných Oravíc) – boli založené na základe valašského práva – ius valachale. Usadení osadníci sa v starých urbároch označovali ako „coloni valachales“. Mali povinnosti vyplývajúce z ochrany hradného územia a v odvádzaní naturálií pre hradné panstvo. Zaoberali sa dobytkárstvom a klčovaním lesov. Vývoj roľníctva, v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok, bol veľmi pomalý.
Na etnický pôvod valašského obyvateľstva boli donedávna rôzne názory. Jedni tvrdili, že pastiersky ľud prichádzajúci z Východných do Západných Karpát bol národnosti rumunskej. Druhí dokazovali, že ľud čistej rumunskej národnosti prišiel len od Východných Karpát a ďalej do Západných Karpát už prenikal zoslavizovaný od starousadlého slovanského obyvateľstva (ukrajinského, poľského, slovenského). Ďalší bádatelia boli toho názoru, že spoločné znaky pastierskej kultúry v Karpatoch sú výslednicou kultúrnych vplyvov susedných krajov a nie účinkom prílivu obyvateľstva čistej rumunskej národnosti.
V súčasnosti prevláda názor, že šírenie pastierskej kultúry z Balkánskeho polostrova na územie Karpát bolo dlhodobým procesom. Pastierske obyvateľstvo pri prechode z Balkánu na ľavý breh Dunaja bolo východorománskeho pôvodu s jazykovými prvkami balkánskych Slovanov. Na území Rumunska sa ešte viac zromanizovalo. Pri ďalšom prenikaní na severozápad, na územie osídlené Slovanmi, sa v jeho etnickom zložení udiali podstatné zmeny, pretože na kolonizačnom procese sa zúčastňovalo aj domáce slovanské obyvateľstvo. Pôvodné domáce obyvateľstvo splývalo s kolonistami, ktorí za zúčastňovali kolonizácie na valašskom práve. Salašné hospodárenie, salašná kultúra i terminológia boli zjednocovacími prvkami medzi kolonistami a pôvodným obyvateľstvom. V Západokarpatských oblastiach slovo Valach už stratilo pôvodný etnický význam a stalo sa označením pre pastiera oviec. Slovo Valach, ako pomenovanie etnickej príslušnosti, sa významovo zmenilo na príslušníka hospodárskej činnosti. Teda osídľovanie na valaskom práve malo rumunský charakter len Zakarpatskej Ukrajine, na východnom Slovensku rusínsky charakter, na strednom Slovensku východoslovenský charakter a na severozápadnom Slovensku stredoslovenký charakter. Na osídľovaní moravského Valašska malo podiel slovenské obyvateľstvo, čo sa prejavuje aj v jazykových prvkoch slovenského pôvodu.
Podroháčske obce Habovka, Zuberec a Oravský Biely Potok boli kolonizované osadníkmi z dedín okolo rieky Orava. Oravickú Bystrú začali kolonizovať Trstenčania. Oravský Biely Potok bol založený pred rokom 1556, Habovka a Zuberec okolo roku 1593.
Založenie týchto dedín bolo výsledkom veľkého kolonizačného úsilia Thurzovcov a predovšetkým Juraja Thurzu, pána Oravského hradu. Thurzovci boli spriaznení s najväčšími uhorskými priemyselníkmi a finančníkmi Fuggerovcami. Spolupracovali s nimi pri vývoze rúd, medi a vína do Poľska a pri dovoze soli, olova a textilu z Poľska. Tieto obchodné transakcie sa robili na trase Banská Bystrica – Krakow, cez Oravu. Aby bola táto cesta zabezpečená , zakladali na nej Thurzovci osady. Samozrejme, že pracovné sily boli potrebné aj na exploatáciu bohatých lesov a na vykonávanie služieb pre hrad. Osídľovanie kraja pod Roháčmi trvalo veľmi dlho, pretože prírodné podmienky pre kolonizáciu boli veľmi tvrdé. Tri z podroháčskych osád boli hlboko vklinené do doliny Studeného potoka, ktorý sa vtedy volal Bielym potokom a štvrtá do doliny potoka Oravica. Je zrejmé, že od Bieleho potoka je odvodený aj názov obce Oravský Biely Potok (predtým len Biely Potok).

Obec

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13
1
14
1
15 16 17
18 19 20 21 22 23
1
24
25 26 27 28 29
1
30 31

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

eu

Aktuálny denný kurz zmenárne:

 Nákup czkCZK   26,02

Predaj czkCZK    24,41

 NákupplnPLN     4,52

 Predaj plnPLN    4,15

 

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, utorok 19. 3. 2024
oblačno 5 °C -3 °C
oblačno, slabý severovýchodný vietor
vietorSV, 2.68m/s
tlak1022hPa
vlhkosť52%

Sviatok

Meniny má Jozef, Sibyla