Vápenná pec

Východiskový bod: Zuberec
Pozostatky z vápennej pece, kde sa v minulosti pálilo vápno sa nachádzajú v priestoroch Vápenice čo je asi 30 minút od horného konca Zuberca, smerom na Úplazíky. V minulosti vápenníctvo slúžilo ako doplnková činnosť popri poľnohospodárstve čo vylepšovalo životnú situáciu obyvateľov. Koncom 19. storočia boli vybudované malé vápenné pece v predhorí masívu Sivého vrchu. Tieto pece boli primitívne piecky vykurované drevom, v ktorých sa pálilo vápno len pre miestnu potrebu. Využívané boli hlavne na bielenie vnútorných stien drevených domov, pece, piecky a podmurovky domov. V roku 1900 bola vybudovaná väčšia vápenná pec, ktorá bola obecným majetkom. Zo spodnej časti bola pec dvojkomorová a v hornej časti bola zúžená v tvare násypného valca. V jednej z komôr sa založil oheň z dreva a uhlia a v druhej sa urobila obmurovka z vápencových skál, do ktorej sa hádzali vápencové kamene až do úplného zaplnenia. Po zapálení pec mohla pracovať neustále za stáleho dopĺňania paliva a vápenca a zároveň odoberania vypáleného vápna. Ľudia v Studenej doline mali drevené domy a bielilo sa len dva krát do roka – na Vianoce a Veľkú noc. Z tohto dôvodu pec postupne zanikala. Ešte pred prvou svetovou vojnou ukončila svoju činnosť natrvalo. V pálení vápna sa ešte pokračovalo ale už len v malých peciach. Posledné vápno sa vypálilo v roku 1961.