Tatranský národný park bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku zo dňa 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949. Je najstarším národným parkom Slovenska. Tatry sa delia na tieto časti:
• Západné Tatry:
o Červené vrchy
o Liptovské Tatry
o Liptovské Kopy
o Osobitá
o Roháče
o Sivý vrch
• Východné Tatry:
o Vysoké Tatry
o Belianske Tatry
Východné Tatry ležia prevažne v regióne Spiš, Západné Tatry na Liptove a Orave. Hranicou medzi Západnými a Východnými Tatrami je dolina Suchej vody v Poľsku a Tichá dolina na Slovensku. Nariadením vlády SSR č. 12/1987 Zb. zo dňa 6. februára 1987 boli za súčasť TANAP-u vyhlásené i Západné Tatry, teda tiež Zuberec obklopujúce Roháče, Osobitá a Sivý vrch.
Tatranský národný park v dnešnej podobe má výmeru 1 045 km2, z toho vlastné územie 738 km2, ochranné pásmo - 307 km2. Tatrzański Park Narodowy (TPN) v Poľsku má výmeru 212 km2.
Krása tatranskej prírody a jej neoceniteľná hodnota bola dôvodom pre zaradenie územia národného parku v roku 1993 rozhodnutím UNESCO do siete biosférických rezervácií v rámci programu MaB (Človek a biosféra). Územie národného parku slúži okrem svojho hlavného poslania, ktorým je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt, aj pre potreby rekreácie, športu, poznávania prírody, liečby a turistiky.
Ročne navštívi národný park takmer 5 mil. návštevníkov, sieť turistických chodníkov má dĺžku cca 600 km. Rôznorodosť záujmov návštevníkov, možnosti využitia Tatranského národného parku upravuje Návštevný poriadok. V plnom znení je možné ho nájsť na internetovej adrese: http://www.tanap.org/navstevny-poriadok.php
|
